certifikačný partner:

tsu logo 14001

Prvoradou úlohou normy ISO 14001 je identifikovať a pochopiť environmentálne aspekty, ktoré sa viažu na celú infraštruktúru spoločnosti a všetky činnosti, a tak regulovať environmentálny dopad na životné prostredie.

Vo svojom rozsahu norma ISO 14001 vytvára podmienky pre stanovenie environmentálnych cieľov a programov, ktorých plnenie je v pravidelných intervaloch preskúmavané vrcholovým manažmentom a nezávislým orgánom pri interných auditoch.

Táto norma je určená pre všetky typy organizácií a spoločností, ktorých prvoradým cieľom je chrániť životné prostredie.

Prínosom normy pre spoločnosť je najmä:

  • kontrola nad environmentálnym vplyvom na životné prostredie
  • kontrola nad produkovanými odpadmi a emisiami
  • úspora energií a materiálu
  • zamedzenie vzniku havárií
  • súlad činností spoločnosti s právnymi požiadavkami
  • nulové pokuty za environmentálne správanie
  • vytvorenie dobrej povesti a prestíže spoločnosti

V apríli roku 2015 prešla norma revíziou ISO 14001:2015. Zameranie normy sa nezmenilo, je neustále orientované na ochranu životného prostredia. Zvýšila sa integrácia s normou ISO 9001 a ISO 45001 (predtým OHSAS 18001). Norma rozšírila požiadavku na certifikáciu, ktorá môže prebiehať o viacerých stupňoch, tiež požiadavky na samokontrolu - interné audity.

Hlavné zlepšenie sa očakáva vo väčšej zainteresovanosti manažmentu, ktorý má vplyv na kontrolu a riadenia intenzity zaťaženia životného prostredia a taktiež v zavedení a zohľadnení všetkých aspektov a vplyvov výrobku, či služby počas celého svojho životného cyklu – od výroby až po skončenie životnosti. Spoločnosť implementáciou normy ISO 14001 deklaruje verejný záväzok k životnému prostrediu.

Nové usporiadanie ISO normy zlaďuje prepojenie integrovaných systémov a jednoduchšie aplikovanie normy ISO 14001. Pri integrácii ISO 9001 a ISO 14001:

  • Rozsah pôsobnosti
  • Normatívne odkazy
  • Termíny a definície
  • Kontext organizácie
  • Vedenie
  • Plánovanie
  • Podpora
  • Prevádzka
  • Hodnotenie výkonnosti
  • Zlepšenie

Problematiky v oblasti environmentu ISO 14001

Štandardne riešené problematiky v oblasti environmentu sú odpadové hospodárstvo (nakladanie s nebezpečnými odpadmi), ochrana ovzdušia, pôdy, vôd, ochrana prírody, šetrenie energií a pohonných hmôt.

 

Odpadové hospodárstvo

Známy pojem odpadové hospodárstvo je jednoducho povedané aktivita, ktorá sa zameriava predovšetkým na predchádzanie vzniku odpadov, na nakladanie s odpadmi a s kontrolou týchto činností.

Legislatíva k odpadovému hospodárstvu:

  • Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov
  • Vyhláška č. 365/2015, ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov
  • Vyhláška č. 366/2015 o evidenčnej povinnosti a ohlasovacej povinnosti
  • Vyhláška č. 367/2015, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 228/2014, ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu palív a vedenie prevádzkovej evidencie o palivách
  • Oznámenie 368/2015 Z.z. o vydaní výnosu o jednotných metódach analytickej kontroly odpadov
  • Vyhláška č. 371/2015, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch
  • Vyhláška č. 373/2015 o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov
  • Vyhláška č. 323/2017 Z. z. ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 372/2015 Z. z. o skládkovaní odpadov a dočasnom uložení kovovej ortuti

Povinnosti držiteľa odpadu

Medzi povinnosti držiteľa odpadu patrí správne zaradiť odpad, zhromažďovať odpady, zabezpečiť spracovanie odpadu, odovzdávať odpady len oprávnenej osobe a mnoho ďalších.

Nevyhnutné pre dodržiavanie legislatívy je viesť a uchovávať evidenciu o druhoch odpadov, ich množstve a nakladaní s nimi. Na túto evidenciu slúžia Evidenčné listy odpadov, ktoré sa nachádzajú v prílohe č. 1 vyhlášky 366/2015 Z. z. Evidenčný list odpadu sa vypĺňa priebežne počas roka, môže sa vypĺňať papierovo alebo elektronicky a musí sa uchovávať 5 rokov. Na vyžiadanie je nutné tieto doklady predložiť orgánu štátneho dozoru, napríklad Slovenskej inšpekcii životného prostredia.

Z evidenčných listov odpadu sa každoročne do 28. februára podáva na príslušný Okresný úrad, odboru starostlivosti o životné prostredie, vypracované Ohlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním, ktoré sa nachádza v prílohe č. 2 vyhlášky 366/2015 Z. z. To platí pre toho, kto ročne nakladá s viac ako 50 kg nebezpečného odpadu alebo viac ako s jednou tonou ostatných odpadov.

Okrem týchto základných tlačív v prílohách uvedeného zákona nájdeme aj ďalšie tlačivá potrebné pre dodržiavanie zákona ako je Evidenčný list skládky odpadov, Evidenčný list úložiska, Ohlásenia o elektrozariadeniach a nakladaní s elektroodpadmi, Ohlásenia o obaloch a ďalšie, podľa vašej činnosti a typu odpadov, s ktorými nakladáte.

 

Ochrana ovzdušia

Hlavným cieľom ochrany ovzdušia je zlepšovanie kvality ovzdušia. To sa má dosiahnuť trvalým znižovaním emisií znečisťujúcich látok (plynných aj tuhých emisií) na úroveň, ako je možné technicky a ekonomicky dosiahnuť. Rovnako zlepšovaním kvality palív, ktoré sa používajú čím je dosiahnutý efektívnejší spaľovací proces vďaka čomu vzniká menej znečisťujúcich látok, ktoré sa dostávajú do ovzdušia.

Spravodajstvo kvality ovzdušia sa nachádza na stránkach Slovenského hydrometeorologického ústavu.

Legislatíva k ochrane ovzdušia:

  • Zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov
  • Vyhláška č. 314/2010 Z. z., ktorou sa ustanovuje obsah programu znižovania emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a obsah údajov a spôsob informovania verejnosti
  • Vyhláška č. 60/2011 Z. z, ktorou sa ustanovujú jednotlivé notifikačné požiadavky pre špecifický odbor oprávnených meraní, kalibrácií, skúšok a inšpekcií zhody podľa zákona o ovzduší
  • Vyhláška č. 127/2011 Z. z. ktorou sa ustanovuje zoznam regulovaných výrobkov, označovanie ich obalov a požiadavky na obmedzenie emisií prchavých organických zlúčenín pri používaní organických rozpúšťadiel v regulovaných výrobkoch
  • Vyhláška č. 410/2012 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší
  • Vyhláška č. č. 411/2012 Z. z. o monitorovaní emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolí
  • Vyhláška č. 231/2013 Z. z., o informáciách podávaných Európskej komisii, o požiadavkách na vedenie prevádzkovej evidencie, o údajoch oznamovaných do Národného emisného informačného systému a o súbore technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení
  • Vyhláška č. 228/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu palív a vedenie prevádzkovej evidencie o palivách
  • Vyhláška č. č. 195/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia prevádzkujúcich zariadenia používané na skladovanie, plnenie a prepravu benzínu a spôsob a požiadavky na zisťovanie a preukazovanie údajov o ich dodržaní
  • Vyhláška č. č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia

Základné povinnosti na úrovni ochrany ovzdušia, s ktorými sa podniky bežne stretávajú je oznamovacia povinnosť pre určenie výšky poplatku za znečisťovanie. Ochrana ovzdušia rozlišuje tri druhy zdrojov znečisťovania ovzdušia:

Malé zdroje znečisťovania ovzdušia

Malými zdrojmi znečisťovania sa rozumejú predovšetkým stacionárne zdroje so súhrnným tepelným príkonom do 0,3 MW (300 kW), ale i skládky palív, surovín, produktov, odpadov a stavby, zariadenia a činnosti, ktoré nie sú súčasťou veľkého alebo stredného zdroja.

Prevádzkovatelia malých zdrojov znečisťovania ovzdušia majú povinnosť oznámiť príslušnému obecnému úradu do 15. februára údaje potrebné pre určenie výšky poplatku. Medzi údaje patria zdroj znečistenia, spotreba palív a surovín a ďalšie informácie potrebné pre výpočet. Výška poplatku musí byť určená v príslušnom Všeobecne záväznom nariadení, ktorý vydáva obec.

Stredné zdroje znečisťovania ovzdušia

Pod stredné zdroje znečisťovania ovzdušia patria závažné technologické celky, ktoré nie sú súčasťou veľkého zdroja a ktoré majú stacionárne zariadenia na spaľovanie palív so súhrným tepelným príkonom 0,3 MW až 50 MW (300 kW - 50 000 kW).

Veľké zdroje znečisťovania ovzdušia

Veľké zdroje znečisťovania ovzdušia sú závažné technologické celky, ktoré majú stacionárne zariadenia na spaľovanie palív so súhrnným tepelným príkonom viac ako 50 MW (50 000 kW).

Prevádzkovatelia stredných a veľkých zdrojov podávajú potrebné údaje pre výpočet do 15. februára príslušnému Okresnému úradu. Ten do 31. mája vypočíta výšku poplatku. Ak je výška poplatku menej ako 34 eur, poplatková povinnosť nevzniká a táto náležitosť sa len vyznačí v spise. Maximálnu výšku poplatku určuje zákon.

 

Ochrana pôdy

Pod pôdou sa rozumie neobnoviteľný prírodný zdroj, ktorý je vzácny a ohrozený mnohými antropogénnymi či prírodnými faktormi akými sú napríklad zástavba, erózia, kontaminácia, salinizácia, záplavy, zhutenie či pokles organickej hmoty.

Pôda je produkt vzájomného pôsobenia klimatických podmienok, organizmov, človeka, reliéfu a materských hornín.

Základným typom pôdy je poľnohospodárska pôda, ktorú evidujeme v katastri nehnuteľností ako ornú pôdu, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty.

Vlastník, správca alebo nájomca pôdy musí chrániť jej funkcie a vlastnosti, predchádzať výskytu a šíreniu burín, zabezpečiť využívanie poľnohospodárskej pôdy aby nebola ohrozená ekologická stabilita územia a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou v katastri.

Legislatíva k ochrane pôd:

  • Zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku
  • Zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
  • Vyhláška č. 508/2004 Z. z. ktorou sa vykonáva § 27 zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
  • Zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov
  • Vyhláška č. 245/2005 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o certifikácii hnojív a uznávaní výsledkov laboratórnych a vegetačných skúšok hnojív
  • Vyhláška č. 151/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o agrochemickom skúšaní pôd a o skladovaní a používaní hnojív
  • Zákon č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy
  • Zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd
  • Zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon)
  • Vyhláška č. 51/2008 Z. z. ktorou sa vykonáva geologický zákon
  • Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch
  • Vyhláška č. 12/2009 Z. z. o ochrane lesných pozemkov pri územnoplánovacej činnosti a pri ich vyňatí a obmedzení z plnenia funkcií lesov

 

Ochrana prírody

Termínom ochrana prírody môžeme označiť starostlivosť fyzických, právnických osôb a štátu o voľne žijúce živočíchy, voľne rastúce rastliny, ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, skameneliny, nerasty, geologické a geomorfologické útvary vrátane starostlivosti o vzhľad a využívanie krajiny. Cieľom ochrany prírody je obmedzovanie a usmerňovanie zásahov, aby nedochádzalo k jej ohrozeniu.

Legislatíva k ochrane prírody:

  • Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov
  • Vyhláška č. 24/2003 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny
  • Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon EIA)
  • Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
  • Zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov
  • Vyhláška č. 110/2005 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov
  • Vyhláška č. 647/2008 Z. z. ktorou sa mení vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 213/2000 Z. z. o chránených nerastoch a chránených skamenelinách a o ich spoločenskom ohodnocovaní

Územná ochrana

Chránené územia sú vyhlasované ak sa na lokalitách nachádzajú prírodné výtvory alebo vzácne biotopy či biotopy vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Rozlišuje sa 5 druhov stupňov ochrany. Čím vyšší stupeň, tým je ochrana prísnejšia. Medzi chránené územia patria:

  • chránená krajinná oblasť
  • národný park
  • chránený areál
  • prírodná rezervácia, národná prírodná rezervácia
  • prírodná pamiatka, národná prírodná pamiatka
  • chránený krajinný prvok
  • chránené vtáčie územie
  • obecné chránené územie.
Druhová ochrana

Pod druhovou ochranou sa rozumie ochrana chránených rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín a obmedzenie ich využívania.
Medzi zariadenia na záchranu chránených rastlín a chránených živočíchov sa považujú:

  • botanické záhrady,
  • arboréta,
  • chovné stanice,
  • rehabilitačné stanice,
  • záchytné strediská.
Ochrana drevín

Je zakázané poškodzovať a ničiť dreviny. Vlastník, správca alebo nájomca je povinný sa o dreviny na pozemku starať, primerane ich udržiavať a ošetrovať.
Na prípadný výrub drevín sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody. Orgánom ochrany prírody je zväčša príslušná obec, ktorá vykonáva v prvom stupni štátnu správu vo veciach ochrany drevín prípadne okresný úrad, ak to určuje zákon.

 

Ochrana vôd

Pod ochranu vôd patrí široké spektrum záležitostí. Samotné vodné hospodárstvo, ochrana pred povodňami, verejné vodovody a verejné kanalizácie i rybárstvo. Voda ako nenahraditeľný prvok života na Zemi si vyžaduje náležitú ochranu.
Vody delíme na povrchové a podzemné. Najmä podzemné vody sú dôležitým zdrojom pitnej vody.

Verejné vodovody a kanalizácie sú vytvárané vo verejnom záujme a vlastníci stavieb alebo pozemkov sú povinní pripojiť stavby alebo pozemky, kde vznikajú odpadové vody, na verejnú kanalizáciu.

Povodeň je situácia, pri ktorej voda dočasne zaplaví územie, ktoré bežne nie je zatopené. K tomu dochádza napríklad vzniknutím prekážky na vodnom toku, ak stúpne hladina nad úroveň brehov, v prípade prívalových alebo dlhotrvajúcich dažďov, pri topení snehov a pod. Mieru nebezpečenstva povodne charakterizujú stupne povodňovej aktivity.

Legislatíva k ochrane vôd:

  • Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)
  • Zákon č. 306/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách
  • Zákon č. 305/2018 Z. z. o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov
  • Zákon č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
  • Vyhláška č. 247/2017 Z. z, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalite pitnej vody, kontrole kvality pitnej vody, programe monitorovania a manažmente rizík pri zásobovaní pitnou vodou

Legislatíva ochrany pred povodňami:

  • Zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov
  • Vyhláška č. 159/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vyhodnocovaní výdavkov na povodňové zabezpečovacie práce, povodňové záchranné práce a povodňové škody
  • Vyhláška č. 204/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vykonávaní predpovednej povodňovej služby
  • Vyhláška č. 261/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahu povodňových plánov a postup ich schvaľovania

Legislatíva týkajúca sa verejných vodovodov a verejných kanalizácii:

  • Zákon č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov
  • Vyhláška č. 124/2003 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o odbornej spôsobilosti na prevádzkovanie verejných vodovodov a verejných kanalizácií
  • Vyhláška č. 397/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva vypúšťaných vôd, o spôsobe výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku a o smerných číslach spotreby vody
  • Vyhláška č. 55/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú náležitosti prevádzkových poriadkov verejných vodovodoch a verejných kanalizácií
  • Vyhláška č. 315/2004 Z. z., ktorou sa ustanovuje rozsah a početnosť odberu vzoriek a požiadavky na rozsah a vykonávanie rozborov odpadových vôd
  • Vyhláška č. 636/2004 Z. z. , ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu surovej vody a na sledovanie kvality vody vo verejných vodovodoch
  • Vyhláška č. 605/2005 Z.z. o podrobnostiach poskytovania údajov z majetkovej evidencie a prevádzkovej evidencie o objektoch a zariadeniach verejného vodovodu a verejnej kanalizácie
  • Vyhláška č. 684/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na návrh, projektovú dokumentáciu a výstavbu verejných vodovodov a verejných kanalizácií
  • Vyhláška č. 262/2010 Z.z., ktorou sa ustanovuje obsah plánu obnovy verejného vodovodu, plánu obnovy verejnej kanalizácie a postup pri ich vypracúvaní